Čo je to Finning?

„Finning“ je brutálny postup používaný pri rybolove na otvorenom mori. Žraloky sa niekedy lovia selektívne, ale stále viac sa praktizuje finning s „nechceným vedľajším úlovkom“ lovu tuniaka a mečiara obyčajného. Ihneď po ulovení žralokov sa všetky plutvy odrežú a zvyšky tiel sú hodené späť do mora. Počas tohto mrzačenia sú zvieratá zvyčajne úplne pri vedomí a už nie sú schopné plávať, klesajú na morské dno, kde vykrvácajú na smrť alebo sa udusia.„Finning“ je brutálny postup používaný pri rybolove na otvorenom mori. Žraloky sa niekedy lovia selektívne, ale stále viac sa praktizuje finning s „nechceným vedľajším úlovkom“ lovu tuniaka a mečiara obyčajného. Ihneď po ulovení žralokov sa všetky plutvy odrežú a zvyšky tiel sú hodené späť do mora. Počas tohto mrzačenia sú zvieratá zvyčajne úplne pri vedomí a už nie sú schopné plávať, klesajú na morské dno, kde vykrvácajú na smrť alebo sa udusia.

Finning je neselektívna metóda rybolovu, ktorá nezohľadňuje druh, veľkosť alebo vek žraloka. Hlavnou hnacou silou je chamtivosť po zisku. Vďaka tejto metóde „šetriacej priestor“ na palube je možné uložiť podstatne viac plutiev, ako keď sa prepravuje celé telo žraloka. Tento vedľajší úlovok sa považuje za zbytočný balast – rovnako ako všetky ostatné druhy, ktoré sa ulovia spolu so žralokmi na nespočetných háčikoch s návnadou, chytia sa „dlhé vlasce“, ktoré sa v našich oceánoch vznášajú na míle ďaleko.

Každý rok zomrie asi 73 miliónov žralokov výlučne kvôli obchodu s plutvami, ktoré sa považujú za veľmi žiaducu zložku polievky zo žraločích plutiev, najmä v Ázii (Čína, Hongkong, Taiwan, Thajsko) [1].

V našich oceánoch však každý rok uhynie až 273 miliónov žralokov. Presný počet zostáva špekuláciou, pretože chýbajú spoľahlivé údaje a celosvetový počet neohlásených prípadov nezákonného rybolovu je extrémne vysoký. [2] V dôsledku tohto nadmerného využívania je morský ekosystém ohrozený, pretože žraloky vytvárajú rovnováhu vďaka svojej úlohe najvyšších predátorov.

[1] Wildaid, New WildAid Campaign Urges Thailand to Say No to Shark Fin at Weddings auf https://wildaid.org/pong-nawat-says-no-to-shark-fin-at-weddings/ (6.8.2019)
[2] IUCN Shark Specialist Group, Frequently Asked Questions: Sharks, Rays, and chimaeras; https://www.iucnssg.org/faqs.html

Prečo sa so žraločími plutvami obchoduje?

Žraloky cestujú v moriach nášho sveta už viac ako 400 miliónov rokov. Počas tohto obdobia sa vyvinulo vyše 500 známych druhov žralokov, aby sa stali hlavnými predátormi v mori. Ich úlohou je regulovať množstvo ostatných rýb a morského života, tým mu dať imunitu voči rôznym chorobám.

Chybné presvedčenie, že tieto vyvinuté sily by sa mohli preniesť na ľudí konzumáciou žraločieho mäsa, ďalej stimuluje dopyt po výrobkoch zo žralokov: plutvy žralokov sa preto považujú za vysoko profilovanú zložku polievky zo žraločích plutiev. Na ázijských svadbách, firemných a narodeninových večierkoch sa považuje za pochúťku a môže mať hodnotu až niekoľkých stoviek eur za misu. Plutva je tkanivo chrupavky, a teda úplne bez chuti, a je „vylepšené“ pomocou kuracieho vývaru.

Žraločie plutvy sa používajú aj v tradičnej ázijskej medicíne: žraločia chrupavka sa považuje za zázračný liek na poruchy potencie a rakoviny, preto sú žraločie plutvy v tradičných ázijských lekárňach stále žiadané.

Na druhej strane, vedecké fakty získané z mnohých štúdií potvrdili, že mäso zo žralokov je silne kontaminované metylortuťou. Metylortuť, dokonca aj v malých dávkach, môže byť pre človeka nebezpečná, a preto sa jej spotreba neodporúča nielen z ekologických, ale aj zo zdravotných dôvodov. [1]

[1] See e.g. Federal Environment Agency: Shark steaks – dangerous delicacies (in German) https://www.umweltbundesamt.at/aktuell/presse/lastnews/news2013/news_130211/ (6.8.2019) / Wildaid, 2018: Sharks in Crisis. https://wildaid.org/programs/sharks/ (6.8.2019)

Kto sú hlavní konzumenti žraločích plutiev?

Prevažná väčšina žraločích plutiev je určená pre relatívne malý počet regiónov vo východnej a juhovýchodnej Ázii, ako je Čína, Hongkong, Taiwan, Singapur, Malajzia a Vietnam. [1]

Viac ako 50% svetového obchodu so žraločími plutvami prechádza Hongkongom, ale od prelomu rokov 2011/2012 došlo k prudkému poklesu dovozu žraločích plutiev. Dôvodom je pravdepodobne pokles dopytu a decimácia populácií žralokov. V priemere Hongkong opätovne vyváža 64,7% dovážaných žraločích plutiev, v minulosti najmä do Číny, od roku 2008 predovšetkým do Vietnamu. Je to z dôvodu lacnejšieho balenia a spracovania žraločích plutiev vo Vietname, ako aj z daňových dôvodov. Existujú však tiež náznaky, že žraločie plutvy by sa mohli nezákonne dovážať z Vietnamu do Číny, čo by zjednodušilo obchod s druhmi uvedenými v CITES (veľrybý žralok, žralok žeravý, veľký biely žralok, vysoký žralok biely, žralok kladivohlavý, kladivák hladnký, veľký žralok kladivohlavý, žralok morský, hodvábny žralok, žralok tichomorský, žralok obyčajný) [2]. Údaje naznačujú, že druhy uvedené v zozname CITES sa často dovážajú bez dokumentácie. [3]

Nové údaje ukazujú, že trh so žraločími plutvami v Thajsku, Malajzii a Japonsku sa veľmi významne rozvinul v obchode s menšími žraločími plutvami. Hongkong a Čína obchodujú najmä s veľkými plutvami vysokej hodnoty.

[1] Dent, F. & Clarke, S., 2015. State of the global market for shark products. FAO technical paper.
[2] HoShea, K. & Wai LunTo, A., 2017. From boat to bowl: Patterns and dynamics of shark fin trade in Hong Kong ― implications for monitoring and management. Marine Policy, 07, pp. 330-339.
[3] Cardeñosa, D. et al., 2018. CITES-listed sharks remain among the top species in thecontemporary fin trade. Conservation Letters, 07.
[4] Dent, F. & Clarke, S., 2015. State of the global market for shark products. FAO technical paper.

Žraločie plutvy – zlato morí

Polievka zo žraločej plutvy nie je obľúbená kvôli svojej výnimočnej chuti, pretože samotné tkanivo chrupavky je úplne bez chuti. Z tohto dôvodu sa sušená plutva varí v kuracích vývaroch, čo jej dodáva arómu.

Polievka zo žraločej plutvy je symbolom prosperity, znakom úcty a uznania. Podľa druhu žraloka majú plutvy odlišnú cenu za kilogram.

Napríklad plutvy hlbokomorského žraloka majú hodnotu asi 600 EUR / kg.
Takže plutvy sú v skutočnosti cennejšie ako striebro.
-Kg- Cena striebra = 435,64 € (11.07.19) –

Najväčším svetovým zákazníkom na ázijskom trhu je Hongkong. V rámci menu luxusných reštaurácií nájdete polievku zo žraločej plutvy s cenami od 120 € do 400 € za misku.

Počas čínskeho cisárskeho obdobia bola polievka zo žraločej plutvy považovaná za „zlatú misku cisárskeho stola“. Žralok bol považovaný za exotické, ťažko chytiteľné zviera, ktoré mohli pripraviť iba tí najlepší kuchári. V Číne sa preto polievka zo žraločej plutvy považovala za tradičný symbol stavu a luxusnú komoditu vtedajšej malej vyššej triedy. V dôsledku pokračujúcej čínskej industrializácie sa však zvyšuje bohatstvo celej populácie. Horná a stredná trieda rastú. Čína je navyše najľudnatejšou krajinou na svete s približne 1,4 miliardami ľudí (od roku 2018). V dôsledku tohto vývoja rýchlo rastie aj dopyt po polievke zo žraločích plutiev, ktorá sa stále považuje za symbol stavu.