Každý rok uhynie v dôsledku rybolovu 63 až 273 miliónov žralokov. [1] Skutočné čísla sú s najvyššou pravdepodobnosťou vyššie, pretože chýbajú spoľahlivé údaje a celosvetový počet neohlásených prípadov nezákonného rybolovu je extrémne vysoký.
Žraloky sa lovia na celom svete, hlavne kvôli plutvám. Plutvy sa konzumujú najmä v Ázii, kde sa z nich robí polievka. Za túto údajnú pochúťku, ktorá obsahuje iba niekoľko gramov plutiev, zaplatíte až do 90 EUR. [2] Ide o lukratívny biznis, ktorý dobre vynáša. Zaplatia za to však najmä žraloky!

Plutvy sa často získavajú krutým spôsobom, takzvaným “finningom”.
Finning znamená, že žralokovi zaživa odrežú plutvy a zvyšok žraloka hodia cez palubu, pretože mäso je v porovnaní s plutvami takmer bezcenné. Bez plutiev žralok klesne na dno, kde sa buď udusí, vykrváca na smrť alebo sa stane korisťou iného zvieraťa.

Obchod so žraločími plutvami podporuje aj Európa.

Nariadenie EÚ z roku 2013 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel bez výnimky zakazuje uskladňovanie, prepravu a vykladanie žraločích plutiev na všetkých lodiach členských štátov Európskej únie a vo všetkých vodách Európskej únie. Plutvy musia ostať na tele žraloka, až kým nebudú vyložené v prístave. Potom sa môžu oddeliť od tela a vyviezť do Ázie.

Len za rok 2016 Španielsko vylovilo 53 000 ton žraloka modrého, v prepočte 1,75 milióna žralokov. [3] Napriek rastúcemu ohrozeniu[4] sa počet ulovených žralokov modrých v Atlantickom oceáne od začiatku tisícročia takmer zdvojnásobil. V Európe sa navyše lovia aj iné druhy žralokov – niektoré z nich ešte viac ohrozené, ako napríklad mako alebo žralok sleďový.

K tomuto lovu dochádza takmer výlučne kvôli plutvám. Z EÚ sa každý rok vyvezie v priemere takmer 3 500 ton žraločích plutiev v celkovej hodnote približne 52 miliónov EUR [5].
Keďže kontroly rybárskych lodí sa vykonávajú viac-menej zriedkavo, nedá sa istotou povedať, koľko žraločích plutiev sa v stále nezákonne vykladá v európskych prístavoch [6].